Kjutine žvásty
Drahý, chcem byť tvojou, 
ja sa bojím, že sa nevráti, 
chvíľa našej lásky.. 

Drahý, chcem byť tvojou, 

ja sa bojím, že sa nevráti, 

chvíľa našej lásky.. 

Because.. 

Because.. 

Ha!

A že zdravie sa nedá kúpiť! 

Dá!

Napr. v BIO obchode, ale majú ho tam dosť za draho!

Spomienky na detstvo

Dnes som si pripomenula svoje detstvo. Šli sme na šialenú Kesu, kde som v detstve trávila u babky svoje letá. Mladé letá a zrazu to všetko ku mne prichádzalo. Ako sme spotení bo babkinom vývare sadli na starú dedovu motorku značky Java20, ja som sedela vpredu, sledovala tachometer, zatiaľ čo počas jazdy tou poľnou cestou do mňa vrážal holý pupok môjho skvelého strýka. A tá jedna zákruta bez zábradlia nad mŕtvym ramenom rieky Nitry a to ako som mala vždy slzy v očiach, keď ujo pridal plyn alebo prudko zabrzdil. A tá štrkáreň sa skoro vôbec nezmenila, voda stále takisto smrdí a je o trošku špinavejšia ako zvykla byť. A to ako som tam robila kotrmelce vo vode a ako som sa raz skoro utopila, keď sme s bratrancom súperili, že kto vyloví krajšie kamene, ktoré sme potom vždy uchovávali v plastovej miske od zmrzliny potopené pod vodou, pretože mokré boli vždy krajšie. A ten báger už zmizol. Tie reťaze, čo z neho viedli, boli záchrana v núdzi a aj naháňali strach. A ako sme sa mátali vo vode a nahlas kričali že “Džeremí nohú”, lebo Jeremy bol nejaká slávna postava vo vtedajšej telenovele, a už vtedy sme si z toho robili srandu, a tak sa Džeremy stal imarignárnou rybou, čo nám žrala končatiny. A potom, vždy ako sme sa vrátili k babke, tak nás privítal Taro /babka mala a má vždy psa, ktorý sa volá Taro/ a vôňa varenej kukurice alebo kakaového koláča. A najedli sme sa tak, ako sa dá najesť len u babky a nikde inde. A potom sme hrali na uličke badminton a nezabránilo nám v hre ani to, že slnko už dávno zapadlo, veď lampy o 10 vždy začnú svietiť.. A to ako sme potom vypili hektolitre pigi čaju, ktorý babka dochutí vždy rovnako a vždy najlepšie na svete. A potom nasledoval žolík o cukríky a keď sme boli trošku starší, tak aj o prachy. Ale iba o päťkorunáčky z podivnej šporkasy. A ako sme vtedy boli na ryby a strýko potom tie slnečnice griloval vonku na grile. A to ako dedko hrával na harmonike a family frost a lokše a naše kukuričné pištole z dreva a skysnuté melóny a ako sme si vždy robili dreň z fanty a naše denníky a lampa, čo vyzerá jak cecok a všetky tie letá u babky, sa mi dnes zmestili do pár spomienok.. 

2 alebo ani jeden?

Žije vo dvoch mestách.

Dva životy 

a v nej je milión malých psyché, 

a nevie kam, 

nevie čo, 

lebo nevie, či má ešte niekoho.

__________________________

Chce sa túlať, 

ale nemá aké číslo vytočiť, 

ani v jednom meste,

a tak oči vyplakané si ide vyočiť.

__________________________

Je samotárom vo dvoch mestách, 

a tak premýšľa, 

či 

má životy dva

alebo 

ani jeden. 

Ako prišla dnes na mňa existenciálna chvíľka

Momentálne nemám chuť čítať knihy, hlavne nie tie filozofické a byť múdra a súcno a hento a tamto. Momentálne sa len uchyľujem k pár významným riadkom, čo nám zanechali traja z nich, tých existenciálnych, a vidím v nich seba a svoje momentálne pravdy.

_____________________________________________________________________

Nech sa páči: Albert Camus, Jean Paul Sartre, Karl Jaspers a ich vybrané citáty, ktoré som si na dnes prisvojila

Takže  Albert Camus:

"Nic na světě nemá takovou cenu, abychom se kvůli tomu museli vzdát toho, co milujeme."

Všichni lidé nacházejí v životě něco příjemného. A to jim pomáhá dál žít. Právě k tomu se uchylují, když jsou u konce svých sil.”

Nebýt milován, to je smůla, ale nemilovat, to je neštěstí.”

Abychom světu porozuměli, musíme se od něj občas odvrátit. Abychom byli prospěšnější lidem, je třeba si je chvilku držet od těla.”

Své zásady by si člověk měl šetřit pro velké příležitosti.”

"Lidé mají dvojí tvář: nemohou milovat bez toho, aby přitom nemilovali sami sebe." / because of a Golden Mean. 

hĺbke zimy som konečne pochopil, že vo mne spočíva nepremožiteľné leto.

Rozum korumpuje srdce.”

Pravé štěstí spočívá v radostech z vlastní povahy.”

Štěstí a absurdno jsou děti stejné země.”

Každá překážka umožní urazit další kus cesty.”

Intelektuál je někdo, jehož mysl se má na pozoru.” - ňehehe 

Ženy se stanou zcela rovnoprávnými, až se smíří s tím, že budou mít pleš, a uznají, že je to nesmírně důstojné.” / a bol aj vtipný! 

Vše, co není v lásce posvátný ceremoniál, je zvrhlá orgie těla a ducha.”

"Nejhojněji obdaruje budoucnost ten, kdo všechno dává přítomnosti."

________________________________________________________

A teraz Jean Paul Sartre:

"Potřebuji druhého, abych plně chápal všechny struktury svého bytí."

"Zatímco ústa mluví a nic neříkají, oči se dorozumějí beze slov."

"Jenom to ztrácíme, čeho se sami vzdáváme."

"Lidský život začíná na rubu zoufalství."

"Jsem ochoten být zlý, abych se mohl stát dobrým."

"Život má smysl, jestliže mu ho člověk chce dát."

"Chci být člověkem, který se mi nehnusí."

"Lidé už objevili vše mimo to, jak mají žít."

"Zemřít není všechno. Je třeba zemřít včas."

"Člověk není nic jiného než to, čím se udělá."

________________________________________________________

A Karl Jaspers:


Pád z výšky istôt, ktoré boli aj tak klamné, stáva sa schopnosťou vznášať sa - to, čo sa zdalo priepasťou, stáva sa priestorom slobody a zdanlivá ničotasa premieňa na to, z čoho sa nám prihovára autentické bytie.”

Smrteľní sme tam, kde nemilujeme; nesmrteľní, kde milujeme.” - Golden Mean

Budúcnosť ako priestor pre možnosti je priestorom pre našu slobodu.”

Človek je vždycky a principiálne oveľa viac, než o sebe dokáže vedieť.”


Ako instantný ideál konečne vystriedal to debilné nesvojo

Zaklopala na dvere radosť a ja som jej s radosťou otvorila dvere. Tá radosť boli traja ľudia, ktorý ma konečne vytrhli zo samoty a nepokoja. Prišlo s nimi aj víno a kopu plánov /hl. plán B, ktorý bol: Uvidíme/ a tak. Sme šli, aby sme uvideli. A vypili sme víno a potom sme chceli ďalšie a gyros a sexy hotdog alebo burger z mačky, ale ten deň sa nám očividne vysmieval. Bola nedeľa a nedeľa sucks. A všetko sa nám zatvorilo pred nosom, ale boli sme odhodlaní ísť až na koniec zemegule po to víno, a tak sme ho dostali! A ja som zapila Paralen presne tým vínom, aby som predišla explózii hlavy. A potom sme šli pozrieť môj strom, v parku. Ten tam je totiž vždy a neunikne a báli sme sa, že jeho manželka sa vykorení a koreňom nás prefacká, lebo sme ho toľko obdivovali. A aj sme ho objali, ale ešte predtým prišli za nami nejakí slovenskí kokoti, čo boli v tom, že akí sú oni páni a že my čaje máme max. 17,5 rokov a chceli vedieť, ktorý ktorú trtká a také podobné problémy mali a my sme mali s nimi problém len jeden a to ten, že nech už vypadnú, lebo sme si chceli zapáliť ruské cígy. A potom došlo víno a tak sme šli ďalej a všetko šlo podľa plánu B a vošli sme do pivárne a dali si tam víno, lebo vína nie je nikdy dosť a k tomu komunistické chrumky a luxusné pistácie a kamelky a o pár sekund sme boli opitučkí a šli sme na byt. A oni niečo spievali, nejaké české pesničky a ja som kráčala a usmievala sa a potom sme si lahli na chodník a vstali a potom ona povedala, že heeeej, sa blýska a o pár sekúnd pršalo a o ďalších pár sekúnd liato a hulákali sme a boli zmoknutí do nitky a kráčali sme ďalej a v botách nám čľapkala voda, ale my sme kráčali, a ja som sa chvíľku smiala a potom plakala, ale v daždi to nebolo vidieť. Plán bol vtrhnúť do nonstop pekárne, kúpiť si zákusky so šľahačkou a ohadzovať sa nimi, ale aj v opitosti sme usúdili, že by to bolo dosť hárdkor a nemalo by to efekt cez ten dážď, a tak sme si kúpili tuniakove toasty a šli sa dať dosucha. A všade bola voda a noačo. A zapli sme kúrenie a zobudili sme sa do pocitu, že sme papriky u babky vo fólii, ale nevadilo. Spolubývajúca mi spravila kamilkový čaj. A potom sme sa vydali tam, kam musíme zájsť raz do mesiaca, ja a ona. A zrazu tam sedíme. Marilyn Café na Skácelovej. A boli sme tie dámy, čo si vyšli na raňajky. Miešané vajíčka so šunkou a k tomu presso. A potom prišiel banánový mliečny koktejl a naše plné bruchá, čo si cestou späť vyžiadali ešte zmrzku.. a povedali sme si všetko, čo sme si potrebovali povedať,.. a všetko bolo ól rajt. Díky. 

Spam Poetry - alebo ako zase raz Bene vystihol!

Presne presne presne! 

Toto je ten Bene!

Toto je to geniálne medzidimenzionálne žúžo! 

Škoda, že som zabudla dať kúpiť knižku niekomu z kamošov, čo sa vydali pohodovať. 

http://hustleandfitness.bandcamp.com/album/spam-poetry